Slovak Czech English German Polish

Piatok, 22. júna 2007

V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. Jákobovi synovia po rokoch možno aj zabudli, akú krivdu spáchali svojmu bratovi Jozefovi. Dúfali, že tento zločin už nikdy nikto nevytiahne na svetlo. Aj s nami to tak neraz je. Roky prikrývame zlé pohnútky srdca, nevhodné rozhodnutia, omyly a krivdy, ale i neodpustenia a horkosti. A život nám plynie bez väčších problémov. Vyhrievame sa na výslní náboženstva. A potom odrazu zahrmí z jasného neba a náš život sa obracia naruby. „Čo nám to Boh robí?“, spytujeme sa. „Veď chodíme do kostola a na všetky cirkevné aktivity a poriadne platíme cirkevný poplatok!“ Boh však volá: „Ja nechcem tvoje náboženstvo! Ja chcem tvoje srdce! Vy musíte vyjsť z náboženstva do osobného vzťahu so mnou, v náboženstve zahyniete!“ Preto Boh zasahuje do našich životov a ako dobrý chirurg robí uzdravujúce, ale neraz veľmi boľavé rezy. Pokoj vystrieda odrazu trápenie, bezstarostnosť – nepokoj až úzkosť. Božia prísna láska nás vedie k uvedomeniu svojich vín a k úprimnej ľútosti v pokání. Odrazu si v nemom úžase začíname uvedomovať prítomnosť Božiu a Jeho milujúce srdce. Poznanie hriechu nás vedie k záchrane pre život s našim Pánom. Poznanie Božej lásky nás vedie k zmene hodnôt i zmene životného štýlu. Boh mení naše trápenie na triumf. Máš istotu spasenia? Ak máš akúkoľvek pochybnosť, potrebuješ odpustenie hriechov, až potom môže nastať cesta radosti a istoty, cesta viery. Neodkladaj ani na chvíľu stretnutie s Pánom v pokání! Buď Bohu sláva!