Slovak Czech English German Polish

Piatok, 29. júna 2007

Ó, všetci smädní, poďte k vode! Izrael si myslel, že ho už v živote nič nové nečaká. Bol už dosť starý. Usadený. Nemal už dôvod cestovať a už tobôž nie sťahovať sa. Chcel už iba v pokoji dožiť svoj rušný život. A možno už ani od Hospodina nečakal nič nové. Tu však prišli jeho synovia s nečakanou správou: „Jozef žije!“ A nielen to – Jozef je v Egypte veľkým pánom a pozýva ho k sebe. Nečudo, že Izrael tejto správe sprvu nechce uveriť. Zostáva chladný. Až samotný Hospodin ho musí povzbudiť, aby tejto správe naplno uveril. Pre Izraela je totiž ťažké opustiť Kanaán. Veď túto zem zasľúbil Hospodin jeho otcom do vlastníctva. Toto je ich dedičný podiel. Nič viac už nepotrebuje. Pán Boh však mal pre neho a aj pre jeho potomstvo pripravenú ďalšiu obdivuhodnú históriu. Preto ho posiela za Jozefom do Egypta. Možno aj my si niekedy pripadáme až príliš starí, až sa nám zdá, že Hospodin už v našom živote nemôže vykonať nič nové. Možno si myslíme, že sme s Ním už všetko prežili. On však má pre nás stále nové a nové cesty. A je Mu jedno, či sme starší alebo mladší.