Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 01. júla 2007

Ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst. Áno, toto je dnes Ježišova otázka adresovaná nám všetkým. Príbeh, ktorý nám podáva evanjelista Ján, poukazuje na dôležitosť súcitu a odpustenia. Aj my sme totiž neraz náchylní vyriecť unáhlený rozsudok, rýchlo toho druhého odsúdiť. Pritom si však ani neuvedomujeme, že keď jednáme takto, správame sa, akoby sme v živote neboli urobili nikdy nič zlé. Božie Slovo nám aj dnes hovorí, že súdiť raz bude Boh. Nestavajme sa preto do pozície sudcu svojho blížneho! Tak, ako Kristus prejavil súcit nám a odpustil nám, tak očakáva, že tento princíp budeme vo svojich medziľudských vzťahoch realizovať aj my. Pán Ježiš obvinenú z cudzoložstva síce neodsúdil, to však neznamená, že by jej hriech ignoroval, či ospravedlňoval. „Choď a odteraz viac nehreš!“ Ježiš je pripravený odpustiť akýkoľvek hriech, ktorého sa dopustíš, On však zároveň očakáva, že sa zmeníš; veď odpustením vytvára v tebe priestor a možnosti na zmenu. Pretože inak odpustenie nemá nijaký zmysel.