Slovak Czech English German Polish

Streda, 04. júla 2007

Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním. Chodí a chodí s plačom ten, čo nosí semeno na siatie; iste príde domov s plesaním, znášajúc svoje snopy. Jákob pred svojou smrťou spomína na to, akým rozhodujúcim spôsobom do jeho života zasiahol Boh. Pripomína si nielen Božie sľuby, ale aj to, že Hospodin ich vo svojej vernosti splnil. Jákob vo svojich slovách vyznáva, že Boh je ten, kto jeho životu dáva náplň i cieľ. Boh viedol jeho kroky a Jákob bol neustále pod Božím dohľadom, ochranou, vedený Božou vôľou a posilňovaný Božou mocou. Jákobov život je dôkazom toho, že tam, kde človek končí, Boh začína – tam, kde človek nevidí budúcnosť, Boh otvára nové obzory – tam, kde sa človeku všetko vidí stratené, Boh berie všetko do svojich rúk a mení okolnosti v prospech tých, ktorých miluje. Božia moc dokáže urobiť a dať viac, ako si človek dokáže predstaviť – to je „reč“, ktorú môžeme počuť zo života Jákoba aj celého židovského národa. Hospodin sa pri tomto praotcovi dokázal ako Pastier, Anjel a Vykupiteľ. On vie, že takýto je jeho Boh a že taký bude aj pri Jozefových synoch. A takýto je aj pri nás. Božia podstata sa nemení. Aj pre nás je Boh Pastierom, ktorý sa stará o svoje stádo a ochraňuje nás. Je pre nás Anjelom, pretože sa k nám skláňa, zjavuje nám svoju vôľu a zasahuje do našich životov. A je pre nás aj Vykupiteľom, bez ktorého by sme sa nikdy nezbavili hriechu, smrti a ani diabla, a tak by sme nikdy nemohli uzrieť zasľúbený raj. Milý priateľ, nech z tvojich úst v dnešný deň znie toto krédo: „Boh je mojím Pastierom, Anjelom a Vykupiteľom! V Ňom nachádzam silu vo svojej slabosti, istotu vo svojej krehkosti, cieľ vo svojich blúdeniach, večnosť vo svojej časnosti a naplnenie vo svojej prázdnote!“ A tak, ako Jákob aj ty o tomto Bohu a o Jeho konaní vo svojom živote rozprávaj svojim potomkom, blízkym a priateľom aj v dnešný deň!