Slovak Czech English German Polish

Piatok, 13. júla 2007

Hospodin odhalil svoje sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia záchranu nášho Boha. Žili ako spokojná a šťastná rodina. Otec a syn si veľmi dobre rozumeli, vždy si vychádzali v ústrety a pomáhali si. Jedného dňa sa však do ich domu prisťahoval hriech a začal sa rozťahovať. Radosť, porozumenie, vzájomná pomoc a tolerancia sa pomaly vytrácali. Dnes žijú každý sám, ďaleko od seba. Zostala len bolesť, smútok a výčitky svedomia, pretože ani jeden z nich nikdy nedokázal povedať obyčajné slovíčko: „Odpusť!“ Boli nerozluční priatelia. Od prvej triedy sedeli v jednej lavici, prežili množstvo krásnych chvíľ, radovali sa z úspechov, prežívali spolu i neúspechy a prehry. Vždy si výborne rozumeli a boli spolu šťastní, až kým sa medzi nich nepostavil hriech. Od tej doby si už nemali čo povedať, nemali čas jeden pre druhého a meno toho druhého navždy vyškrtli zo zoznamu svojich priateľov. Zostali len spomienky, pocit prázdnoty a tiež jedno slovíčko, ktoré sa mnohokrát vtieralo do mysli, ale ktoré nikto z nich nikdy nevyslovil nahlas: „Odpusť!“ Nad všetkými našimi pokrivenými vzťahmi, nad všetkými chybami a nedorozumeniami, nad všetkými nevyslovenými slovíčkami: „Odpusť!“ – stojí kríž – symbol nekonečnej Božej lásky. Kríž, ktorý dáva právo synovi vrátiť sa späť domov. Kríž, ako nová šanca pre všetky stroskotané vzťahy. Kríž, ktorý bratom a sestrám dáva silu žiť v láske a odpustení. Kríž, na ktorom s tvárou skrivenou od bolesti, s prebodnutým srdcom a očami plnými lásky prosí Boží Syn za nás všetkých: „Otče, odpusť im!“