Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 16. júla 2007

Zavretý som a nemôžem vyjsť. Oko mi hynie pre moju úbohosť; vzývam Ťa každý deň, ó, Hospodine, vystieram k Tebe svoje dlane. To je vlastne každodenná samozrejmosť. Keď idete do mesta, musíte opustiť byt, či dom. Keď idete z domu do práce, musíte opustiť domácich a pracovať s inými ľuďmi. Keď odchádzate z práce, opúšťate zase spolupracovníkov. Keď kupujete nové auto, staré musíte predať. Keď sa dievča vydá, opúšťa rodinu a žije s „cudzím“ človekom. A tak ďalej. Tak je to aj s kresťanstvom. Ísť za Ježišom znamená vstúpiť do Jeho sveta, Jeho spôsobu myslenia, Jeho vzťahov, Jeho úloh, Jeho lásky. To však znamená opustiť „svet“ viditeľný, svet vzťahov založených na násilí, moci, peniazoch, chamtivosti, mamone, sebaláske. To dokonca znamená opustiť svoje JA. Ide o nasledovanie. (Odporúčam prečítať knihu D. Bonhoeffera: Nasledovanie). _x000D_ Zanechať, v tomto prípade, znamená získať. Život, ktorý prináša Ježiš je lepší jednak v kvalite a jednak v kvantite. V kvalite preto, lebo je v ňom už aj láska. A v kvantite preto, lebo už nie 70 až 80 rokov (Ž 90), ale život večný. Je to naozaj tak, ako s kúpou nového auta: radi sa zriekneme starého za nové. Preto je dôležité vedieť, kto je Ježiš a čo nám prináša. A veriť tomu.