Slovak Czech English German Polish

Piatok, 20. júla 2007

Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, viny sú odpustené. Mnohí chápu „kázeň na hore“ ako Ježišovu Magnu chartu, ako hlavnú inšpiráciu kresťanstva. Ako nové prikázanie, či nové predpisy. Zdá sa, že Pán Ježiš má inú mienku, hovorí s iným úmyslom. Chce povedať zákonníkom a farizejom, ktorí boli takí hrdí na svoju spravodlivosť, že Boží zákon je omnoho vážnejšia vec, ako si mysleli. Že splniť hoci len jedno z prikázaní je omnoho ťažšie, ako sa domnievali. A teda, že zákon nie je ani rebrík do neba, ani cesta k spaseniu. Jednoducho preto, lebo nie je v ľudskej moci ho naplniť. Sme príliš poznačení hriechom, a preto neschopní života podľa Božej mysle. Preto Ježiš prináša nový spôsob záchrany. Pokánie a cestu Jeho lásky – „agapé“. Preto tým, ktorí si aj dnes myslia, že sú spravodliví a iných radi ohovárajú (R 2,1nn), Ježiš hovorí: „Už aj hnev je vražedný nástroj a kto sa hnevá, prepadne súdu a peklu.“ Skúsme si skontrolovať, na koľkých ľudí sa hneváme, koľkým sme povedali „hlupák“, či „blázon“, a pochopíme Pavlovu radosť (R 7,25; Kol 2,13-14;....). Keby neprišiel Ježiš, išli by sme rovnou cestou do pekla, a to aj napriek našej „spravodlivosti“ a dobrým skutkom.