Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 20. augusta 2007

Hospodine, kto je medzi bohmi rovný Tebe? Kto je tak ako Ty velebný v svätosti, hrozný v slávnych činoch a robiaci divy? Slová nášho odseku patria k tým najznámejším, ktoré náš Pán vyslovil. Mám takú predstavu, že vtedy svoju náruč aj otvoril a vystrel ju k tým, ktorí Ho počúvali. Jeho pravica a ľavica tu bola vždy pre človeka. Aj jeho nohy, ktoré Ho vždy niesli k hriešnikom. Svojimi rukami sa ich dotýkal. Uzdravoval, kriesil, tíšil búrku, požehnával deťom. Tieto ruky boli pribité na dreve kríža. Klince ich prebodli v mieste, kde sa nachádza tzv. mediálny nerv. To je najväčší nerv, ktorý vedie do ruky. Jeho pretrhnutie spôsobovalo neopísateľnú bolesť. Otvorená náruč je teda aj na kríži na Golgote. Ukrižovaný a vzkriesený Pán vystiera svoje ruky a hovorí: „Poďte, neváhajte!“ Ste utrápení, skľúčení, preťažení. Žijete v mnohom zhone. Preraďte na „l“. Ako v aute, tak aj v živote. A nielen cez prázdniny. Mária, sestra Lazára, preradila na „l“. Tak sa robí pri Pánových nohách. Tak, ako žena, ktorej sme venovali naše včerajšie zamyslenie. Počúvaním Pána si volí podiel, ktorý jej nikdy nebude odňatý (Lukáš 10,42). Chrám je miesto, kde sme pri Jeho nohách a zároveň v Jeho náručí. On hovorí a my počúvame. V spojitosti s chrámom a účasťou na bohoslužbe počúvame samé výhovorky. „Veď tam chodia samí pokrytci!“ Ktosi k tomu vtipne dodal: „Ešte vždy sa tam miesto pre toho jedného pokrytca nájde“.