Slovak Czech English German Polish

Utorok, 21. augusta 2007

On bude veľký až do končín zeme. 12. kapitola Matúšovho evanjelia má pozoruhodnú skladbu. Na jej začiatku ide o prvý spor nášho Pána s farizejmi. Predmetom sporu sa stáva sobota. A nasledovali ďalšie. Hneď v tej istej kapitole o uzdravení človeka s vyschnutou rukou a nemého slepca. Je to tá stará známa pesnička. „Pesnička smutná“, ktorú opakovane „spievajú“ farizeji. Im ide o predpisy zákona. O tých 390 všeobecných predpisov, z ktorých pozostával zákon farizejov o sobote. Pán má však iný pohľad. Pohľad plný lásky. Sobota je totiž vhodnou príležitosťou na konanie skutkov lásky. V tomto spore o sobote Pán reaguje s pokojom: „Tu je niečo väčšie, ako chrám“ (12,6). Pri spore s farizejmi to zopakuje ešte 2x: „Tu je väčší, ako Jonáš“, „tu je väčší ako Šalamún“ (12,41-42). To je Jeho legitimácia pre jeho odporcov. Ukazuje im, že v ňom sa spája trojitý úrad: úrad kňazský, prorocký a kráľovský. Ukazuje im, že sobota bola ustanovená pre človeka. On je tu pre človeka. On sa pre človeka narodil. Veď o čo viac je človek, ako ovca, ako mnoho vrabcov (Matúš 10,31)?! Všetko je nasmerované pre človeka. ČLOVEK – to je generálna línia Pánovho života. Na ňom má byť dokázaný Boží manifest lásky. Veď Kristus neprišiel zatratiť, ale zachrániť ľudstvo, človeka. Teba i mňa.