Slovak Czech English German Polish

Streda, 22. augusta 2007

Jozefa dal jeho pán uvrhnúť do žalára, ale Hospodin bol s ním. Posledný verš konštatuje, ako sa farizeji radili o tom, že Ježiša zahubia. Keď sa o tom dozvedel, ako asi reagoval? Nejde s tým na bubon. Robí to, čo vlastne robil po celý svoj život. To všetko je zhrnuté vo verši 20, kde čítame známe slová: „Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí.“ Trstina je rastlina, ktorá rastie v bahne pri brehoch riek. Je vysoká a krehká a veľmi ľahko sa láme. Stala sa obrazom nestálosti a rozkolísanosti. Izaiáš tento obraz vzťahuje na ľudí. Tou trstinou nalomenou hriechom sme my, ľudia. Všetci bez rozdielu. Trstina vlastne predstavuje všetko to, čo je v podstate slabé. Obrazom slabosti je aj knôt. Pán Ježiš bol svojím Otcom na tento svet poslaný ako Pán. Neprišiel však na to, aby dolomil to, čo už bolo nalomené. On prišiel k nám ako náš milosrdný Samaritán. Prišiel a pomáha. Posilňuje to, čo je slabé a postihnuté. Obväzuje a ošetruje rany. Mnohí ľudia však majú radi rozhodnosť. Zdá sa, že je lepšie byť energický. Keď sa niečo začína lámať, mnohým sa to žiada dolomiť a zahodiť. Keby bol tak jednal Všemohúci, musela by prísť nová potopa. A to by sme všetci zahynuli. V Ježišovi Kristovi však máme nádej pre seba aj pre blížnych. Sme všelijako postihnutí. Nie sme mŕtvi, ale nalomení. Oheň Ducha v nás ešte neplápolá, ale závdavok Ducha tu je.