Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. septembra 2007

Či nevykoná Boh, čo povedal? Či nesplní, čo vyriekol? Stáva sa, že sme v takej biednej situácii, že by sme potrebovali, aby sa ten, čo rozhoduje nad nami, zľutoval. Niekedy je to až citeľné, ako sa nám priam žiada, aby sa nejaký človek nad nami zľutoval. Ježiš odišiel na pusté miesto, ale ľudia idú za Ním cez všetky prekážky a ťažkosti. Ježiš videl ich túžbu a hlad po Božom Slove a zľutoval sa nad nimi. Pre nich to malo veľký úžitok. Pán Ježiš uzdravil ich chorých. Ako sme radi, keď sa našim blízkym vráti zdravie! Pánova ľútosť by aj nás mala viesť k takejto črte kresťanského života voči našim priateľom a blízkym. Keď sa Ježiš ujal zástupu, aj zmizlo sebectvo a strach o „svoje“. Chlapec v pustatine sa nebojí a delí sa s chlebom a rybami. Dáva všetku stravu, čo má. Pri Ježišovi padol jeho strach i sebectvo. Ba možno, že to, že Ježiš sa zľutoval, priviedlo aj jeho k tomu, že aj on by sa mal zľutovať. K čomu ťa vedie Ježišova ľútosť? Ak máš pred sebou deň, mysli na to, že sa aj ty máš správať, ako Pán – zľutovať sa. Ak si teraz na konci dňa, čo ťa dnes priviedlo k zľutovaniu a dobročinnosti? Ježiš sa zľutoval a po tom, čo prijali duchovný pokrm, nasýtil ich aj telesným chlebom. Zľutovať sa znamená byť k iným aj zhovievavý. Buď dnes zhovievavý a viď pri každom človeku možnosť prejaviť mu zhovievavosť! Aj takým spôsobom mu môžeš priniesť posolstvo o Božej láske v Kristovi.