Slovak Czech English German Polish

Sobota, 08. septembra 2007

Na Tvoju milosť myslíme, ó Bože, uprostred Tvojho chrámu. Takto môžeme charakterizovať túto ženu, ktorá prišla za Pánom Ježišom. Nebola z národa izraelského. Neprišla prosiť za seba, aj – keď ktorý rodič netrpí, keď je choré jeho dieťa? Prišla a kričala. Prišla za správnym mužom. Zdá sa však, že ani jej krik a prosba o zmilovanie nie je nič platné. Ani nereaguje na jej volanie, učeníci to nevydržali a upozorňujú na jej jestvovanie. Ježiš sa bráni tým, čo my neraz trestuhodne zanedbávame a úplne prehliadame. „Ja som“ poslaný k svojim – „len k strateným ovciam domu izraelského.“ Ženina reakcia na tento veľmi vážny dôvod, bola prosba na kolenách: „Pane, pomôž mi!“ Ježišova reakcia, však pre ňu ani potom nebola priaznivá. Ona sa však, určite ešte na kolenách, nedala odradiť. Vedela a uznávala, že nie je „pánom“, ale len „šteňaťom“. Táto jej vytrvalosť a viera priniesla jej dcére zdravie. Vytrvalá viera, ktorá sa nedá odradiť ani znechutiť – ničím, ani odmietnutím Syna Dávidovho – sa dočkala vypočutia! Jej viera je zástupná, prosí za druhého. Skúsme si túto skúsenosť ženy – Kanaánky premietnuť na seba. Ako ľahko sa nechám odradiť? Aká slabá je moja vytrvalosť? Ako často uznávam svoju biedu a nehodnosť? Ona prišla, kričala a neodišla. Prišla na tú najsprávnejšiu adresu. Prosila aj na kolenách a uznala svoju biedu. Neodišla ani po troch odmietnutiach. Až keď počula Ježišovo mocné Božie Slovo: „Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš!“ Ježiš sa nezmenil a aj dnes sa tebe prihovára svojím Slovom – do tvojej životnej situácie. On o tebe vie! Poď, krič a neodchádzaj!