Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 16. septembra 2007

Hospodin, tvoj Boh, je milosrdný Boh, neopustí ťa, ani ťa nezahubí. – Učeníci boli učeníkmi preto, lebo sa učili. Chodili s Pánom Ježišom, pozorovali Ho, rozprávali sa s Ním, obdivovali Ho, učili sa od Neho. A spoznávali, čo je v živote človeka dôležité. Na jednom mieste v evanjeliách prosia Pána Ježiša, aby ich naučil modliť sa a v dnešnom texte čítame, že učeníci Pána Ježiša prosia, aby im pridal vieru. Aby jej mali viac. Uvedomovali si, že viera je tou najväčšou silou a mocou na svete. Pán Ježiš im odpovedá veľmi živým jazykom a príkladom, ktorý bol pre židov dosť známy. Na tomto príklade im chce povedať, že aj to, čo vyzerá na prvý pohľad úplne nemožné, sa vierou stáva možným. Pán Ježiš svojim učeníkom, a dnes aj nám, chce povedať, že ak máme vieru, čo i len ako horčičné zrnko (videli ste už horčičné zrnko? Je o trošku menšie ako sezamové semiačko.) – všetky naše ťažkosti sa môžu vyriešiť a aj tie najťažšie úlohy dosiahnuť. Viera v Pána Boha je nástrojom, ktorý nám umožňuje odstraňovať moria smútku a beznádeje a hory ťažkostí, ktoré nám stoja na našej ceste za Ním. Ďakujme dnes Pánu Bohu za tento úžasný dar a prejav Jeho lásky a modlime sa, prosme Ho o väčšiu, vytrvalejšiu a pevnejšiu vieru! Aspoň takú, ako je horčičné zrnko. A to, čo sa nám zdá nemožné, sa stane možným.