Slovak Czech English German Polish

Streda, 19. septembra 2007

Nebesá sú nebesami Hospodinovými, zem dal synom ľudským. – Podobenstvo o stratenej ovci je mnohým dobre známe. Nachádzame ho u evanjelistu Matúša, aj Lukáša, ktorí ho vyrozprávali trochu odlišne. Ak by sme si porovnali tieto dve podobenstvá, môžeme si všimnúť dva rozdiely: Matúš nehovorí o „stratenej ovci“ (Lukáš 15,4.6), ale o „ovci, ktorá zablúdila“ (v. 12). A opäť nájdenú ovcu neporovnáva s „hriešnikom, ktorý činí pokánie“ (Lukáš 15,7). Je pre neho ako „jeden z týchto maličkých“ (v. 14). Aj keď sú v týchto dvoch podobenstvách odlišnosti, veľmi silne a jasne tu preráža hlavné posolstvo: posolstvo Božej lásky. Božia láska vykreslená v tomto podobenstve má niekoľko rozmerov. Je láskou k jednotlivcovi. Pán Boh nie je spokojný s 99 ovcami, pokiaľ nenájde tú jednu, stratenú. Je láskou trpezlivou. My, ľudia, často strácame trpezlivosť s tými, ktorí sú iní, ako my, ale Pán Boh taký nie je. Miluje trpezlivo a vytrvalo. Jeho láska je aj láskou hľadajúcou. Pastier v príbehu nezostal čakať na ovcu, ale vybral sa, aby ju hľadal. Túto kresťanskú myšlienku Boha židia nemohli a nevedeli pochopiť. Rozumeli tomu tak, že ak by sa hriešnik k Bohu zúfalo priplazil, bolo by mu odpustené. Lenže náš Boh, ktorý sa zjavil v Pánovi Ježišovi Kristovi a ktorý svoje dieťa hľadá, sa sám vydáva na cestu, aby hľadal zablúdených a stratených... Aby potom celý priestor naplnila radosť. Lebo Božia láska je radostnou láskou. Pán Boh zabúda na naše omyly, zablúdenia, odvrátenia sa, pády, hriechy a zahadzuje ich za svoj chrbát (Iz 38,17). Zabúda na ne a teší sa z nás, keď sa k Nemu obrátime. Aj pre nás to je veľká radosť, mať a veriť v takéhoto láskavého a veľkého Boha. Jeho láska je totiž aj láskou ochraňujúcou a zachraňujúcou. Je to láska, ktorá nás zachraňuje, aby sme mohli slúžiť svojim blížnym. Je to láska, ktorá pútnikov činí múdrymi, slabých silnými, hriešnikov očistenými, zajatcov hriechu oslobodenými a porazených víťazmi.