Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 20. septembra 2007

Zapáčilo sa Hospodinovi učiniť vás svojím ľudom. – Jeden za druhého nesieme zodpovednosť. Máme na seba dávať pozor v láske. Ak sa niekto niečím prehreší a my o tom vieme, máme povinnosť aj zodpovednosť nezostať ticho, ale ísť k nemu a porozprávať sa s ním. Má sa to najprv stať medzi štyrmi očami a v láske. Ak ten-ktorý človek neuzná vinu, treba ho napomenúť spolu s druhými bratmi/sestrami a potom v spoločenstve. Je to veľmi ťažké, a najmä v dnešnej dobe, keď životnou filozofiou ľudí je nepliesť sa do životov iných. Napomínať je však veľmi dôležitá a hodnotná úloha, ktorá si vyžaduje múdrosť, čestnosť, lásku a taktnosť v Kristovi – vyzretej osobnosti. Nikdy by sme druhých nemali napomínať v hneve a ani by naším cieľom nemalo byť odsúdenie človeka, ale odsúdenie skutku. Keď napomíname, malo by nám ísť predovšetkým o to, aby sa takýto brat či sestra vrátili späť do spoločenstva a aby bol znovu nastolený Boží poriadok. Výsledkom napomenutia, či pokarhania, by malo byť to, že sa obe strany stretnú pri spoločných modlitbách. Robíme to tak? A prečo by sme mali naše konflikty zakončovať modlitbou? Lebo modlitba je mocná. Lebo ona zjednocuje a pozdvihuje. V modlitbe nachádzame nový smer a nové riešenia. Pán Ježiš Kristus nám zasľubuje svoju prítomnosť a naplnenie svojich zasľúbení. Sme povolaní k modlitbám. Nielen za seba, za naše potreby a túžby, ale aj za druhých. Dokonca aj za tých, pre ktorých sme nepriateľmi. Modlitba je totiž silou a srdcom kresťanského života. A keď sa modlíme, Pán Boh odpovedá. Možno to nie je odpoveď podľa našich predstáv. Pán Boh však vo svojej múdrosti a láske vie, čo je pre nás najlepšie. Modlime sa jeden za druhého na akomkoľvek mieste, v akomkoľvek čase! A láskavý a mocný Boh bude medzi nami prítomný.