Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 27. septembra 2007

Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre. O niekoľko riadkov vyššie nám Ježiš rozprával o stonásobnej odmene, a tu zrazu hovorí o hospodárovi, ktorého konanie je v rozpore so všetkým, čo je známe o motivácii a spravodlivom odmeňovaní svojich zamestnancov. Ako je možné, že robotníci pracujúci na slnku a v pote tváre dostali zaplatené rovnako, ako skupina pracujúca za večerného vánku, ktorá predtým celý deň strávila ničnerobením a postavaním na trhu? V dobe žatvy to naozaj dokázali iba lenivci. Hospodár však nikoho nepodviedol a každému dal toľko, na koľko sa dohodli. Jeho konanie aj dnes provokuje najviac tých ľudí, ktorí si o sebe myslia, že si za svoju prácu pre Boha zaslúžia iný prístup a odmenu ako iní. Ježiš tu neznižuje hodnotu celodennej práce na vinici, len hovorí, že nerozdáva výplaty, ale dary. Nikto z nás nedostáva zaplatené podľa našich zásluh, pretože keby sa nám naozaj dostalo spravodlivej výplaty, museli by sme všetci skončiť v pekle. Nikto z nás sa totiž nedokáže ani len priblížiť Božím požiadavkám na dokonalý život. To, čo od Boha dostávame, sa nazýva milosť. Milosť je to, čo nám Boh dáva, aj keď si to nezaslúžime. Každému, ako sám chce, ale vždy omnoho viac ako si zaslúžime. Od Boha sme nič nedostali ako odmenu za svoje zásluhy, a preto musíme prestať počítať, čo všetko sme urobili a prečo by sa k nám mali Boh a ľudia správať inak. Nezabudnime – Boh nepočíta! Ak by to robil, nikto z nás neprežije, nedostali by sme nič! Ako dobre, že sa s nami zjednáva „za denár“ a nie podľa toho, koľko pracujeme.