Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. septembra 2007

Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať. Predstavte si tú iróniu. Pán všetkých galaxií a tvorca dejín znova rozpráva skupinke najlepších priateľov, že zomrie ako najposlednejší lotor a že tým bude hlboko ponížený. Krátko na to prichádza matka dvoch jeho učeníkov a prosí pre nich najčestnejšie miesta v nebi, prosí o ich najvyššie povýšenie. Tu vidíme, aký veľký je rozdiel v prirodzenom rozmýšľaní Boha a ľudí. S konštatovaním, že nevie, o čo prosí im Ježiš vysvetľuje pravidlá, ktoré platia v Božom kráľovstve. Podľa Ježiša by každý vodca a kto chce byť prvý, mal byť sluhom a otrokom všetkých. Ježiš dobre vedel, čo znamenalo byť v Rímskej ríši otrokom. Tento zákon je z rímskeho práva a pojednáva o otrokoch: „Otroci nesmú mať v štáte žiadne popredné postavenie, nemajú žiadne meno, žiadny titul ani záznam, že existujú. Môžu byť kúpení alebo predaní ako osobný majetok. Pri dožadovaní sa priznania môžu byť mučení alebo dokonca usmrtení, a to podľa uváženia ich pána.“ Je to nepredstaviteľné, ale Ježiš sa takým otrokom naozaj stal. Stal sa mužom bez titulu, bez záznamu o svojej existencii. Je to obrovské pokorenie, ak si uvedomíme, čím bol a čo mal a čím sa na Zemi stal. Na zemi neexistuje nič, žiaden rozdiel, ktorým by sme vyjadrili veľkosť tohto pokorenia. Prirovnanie, že sa najmocnejší muž sveta stal žobrákom, nie je výstižné. Nikoho z ľudí v celej histórii sveta nikdy nenapadlo, aby sa takto veľmi pokorili! Až v nebi sčasti uvidíme, čo Boh stratil, keď sa stal sluhom. Akosi nás viac baví sedieť v nebi po pravici, než s Ním zomierať na kríži. Ak sa nám niekedy zdá, že to s tou pokorou veľmi preháňame, pripomeňme si, že – v porovnaní s otrokom všetkých – je to veľmi málo. V každom našom pokorení budeme ešte vždy na kilometre vzdialení od hĺbky Jeho poníženia.