Slovak Czech English German Polish

Streda, 03. októbra 2007

Videnie sa splní svojím časom, speje ku koncu a – nesklame. Včera sme boli svedkami Mesiáša v akcii. V chráme dokazoval svoje Božské poslanie a poverenie na obnovenie pravej bohoslužby, ktorá má byť živým vzťahom lásky k Bohu. Dnes máme pred sebou prísneho Krista. Krista, ktorý sa neuspokojuje s akousi jalovou, neužitočnou vierou. On vyžaduje vieru, ktorá prináša ovocie. Vyžaduje vieru, ktorá sa dokazuje a prejavuje v každodennom rozhodovaní a konaní. Izrael sa vyhrieval na slniečku svojej uspokojenosti tým, že oni sú tí Bohom vyvolení, že oni sú tí, ktorí majú pravú vieru. Učičíkali samých seba v presvedčení, že stačí mať správne poznanie. Kristus však hľadá ovocie. Jemu nestačí krásny, zdravý, zelený figovník plný lístia. Poslaním figovníka je prinášať ovocie. Kristus pozerá, či figovník plní svoje poslanie. A vidí, že to tak nie je. Preto ho preklína – prináša na figovník Boží súd – a figovník usychá. Ako evanjelickí kresťania tiež často upadáme do uspokojenosti s tým, že máme „čisté evanjelium“, čisté učenie. To však nestačí. Podľa tohto evanjelia potrebujeme žiť každý deň. Aj dnes. Je veľký rozdiel poznať cestu a – ísť po nej!