Slovak Czech English German Polish

Utorok, 09. októbra 2007

Hospodin počul moje úpenie, Hospodin prijal moju modlitbu. Jednou z vecí, ktoré sa učia naši konfirmandi, sú povinnosti kresťana – kresťanská etika. Učia sa, že kresťan má povinnosti voči Bohu, voči blížnym aj voči sebe. Najľahšie sa dodržiavajú povinnosti voči sebe. To zvládame a málokedy sa nám stane, že by sme na seba zabudli. Vieme aj to, že máme povinnosti voči Bohu. Mnoho o nich hovoríme a, chvála Bohu, sa ich vo svojom živote aj snažíme dodržiavať. Ako sme však na tom s našimi povinnosťami voči blížnym? Že vychádzame dobre s manželom, s deťmi, so svokrom a aj s ostatnými členmi zboru? To je dobré, tak to má byť, veď dobre činiť máme v prvom rade domácim viery. Nezabúdajme však, že máme ešte viac blížnych. Napríklad šéfa v práci alebo kolegyne a kolegov a takisto svojich susedov, známych a priateľov. Ako dodržiavame svoje povinnosti voči nim? Pán Ježiš v našom texte pripomenul veriacim židom, že majú povinnosti nielen voči tým najbližším (izraelskému národu), ale aj voči ľuďom, ktorí im blízki neboli (Rimania). Im pripomenul povinnosť platiť dane – to nám iste pripomínať nemusí. Čo nám však občas pripomenúť treba, je naša povinnosť lásky k blížnym. Ako často na to zabúdame a pritom nás táto „povinnosť“ nestojí tak veľa, ako tie dane. Niekedy nás to bude stáť pár minút času, niekedy možno zahryznutie do jazyka, inokedy pár povzbudivých slov. V tomto svete je toľko ľudí, ktorí potrebujú pocítiť lásku! Ľudí, ktorých poznáme, denne stretávame, robíme vedľa nich, ale len málokedy si uvedomujeme, že sú to naši blížni a potrebujú nás. A my pritom vieme, kto im môže dať najväčšiu lásku. Hovoríme im to? Nechcú to počuť? Nevadí – ukážme im to! Ukážme im, aká obrovská je Božia láska! Nezabudnime ani dnes, že naša láska patrí Pánu Bohu a patrí aj našim blížnym!