Slovak Czech English German Polish

Sobota, 13. októbra 2007

Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach. Posledných pár veršov nám ukazuje akoby posledný pokus Pána Ježiša Krista o oslovenie farizejov, zákonníkov a sadukajov. Priniesol im rovnakú zvesť ako celému národu, ale oni ju neprijali. Teraz ešte naposledy trávi s nimi svoj čas v jeruzalemskom chráme. Prihovára sa im v podobenstvách, odpovedá na ich otázky, ale všetko zbytočne. Oni sa už rozhodli. A rozhodli sa proti Nemu. Čo urobil Pán Ježiš? Odišiel. Povedal: „Ajhľa, zanechávam vám dom váš pustý.“ Potom vyšiel z chrámu a odišiel. V Jeho odchode je skrytá úžasná symbolika. Nechceli Ho a On odišiel. Odišiel z chrámu. Nie však ako Ježiš z Nazareta, ale ako Boží Syn. A chrám, ktorý mal byť plný Božej svätosti, Božej moci a slávy, bol zrazu prázdny. Stále fungovali obete, stále bežali bohoslužby, ale nebol tam nik, kto by to prijal. Bol to už len prázdny dom. Niekedy sa bojím, bratia a sestry, aby tak nedopadli naše chrámy. Aby neboli pustými domami, v ktorých budú stále fungovať bohoslužby, stále tam budú znieť piesne, kázne, modlitby, ale nebude tam Pán. Nebude, pretože sme Ho neprijali, pretože sme Ho nahradili niečím iným. Modlime sa, prosme Ducha Svätého a bojujme o to, aby naše kostoly, chrámy a modlitebne boli vždy Božími domami! Aby tam vládol Duch Svätý a aby tam vždy znelo pravdivé Božie Slovo!