Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. októbra 2007

Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Nie je to nič príjemné – byť chorý. Určite to každý z nás zakúsil. Človek je slabý, dolámaný, bolesť sa vžiera do tela. Choroba človeka neraz pripúta na lôžko, úplne ho paralyzuje, takže nie je schopný ani vstať, nieto ešte sa o seba postarať. Do takejto situácie sa dostal Jób. Diabol s Božím vedomím podrobuje Jóba ešte tvrdšej skúške. Ak predtým prišiel o všetko, čo mal, teraz bolo zasiahnuté jeho telo. Satan „Jóba ranil zhubným vredom od päty po temeno“. Mnohí chorí repcú na svoj stav, vinia zaň lekárov, rodinu a neraz aj samotného Boha. Pýtajú sa: „Prečo ja? Čo som komu spravil?“ A potom zlorečia Bohu! Bože, veď Ty nie si spravodlivý, prečo musím ja – veriaci, bezúhonný človek takto trpieť? Jób však ani vtedy nepodlieha malomyseľnosti. Ticho znáša svoj údel, sediac v popole. Na naliehanie svojej manželky, ktorá ho navádza, aby radšej zlorečil Bohu a zomrel, odpovedá: „Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať“? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami. Aj v kríži zostaňme verní Bohu a vedzme, že milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobré.