Slovak Czech English German Polish

Piatok, 19. októbra 2007

Hlas plesania a spásy v stanoch spravodlivých: Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu! Medzi ľuďmi je vžitá predstava, že ak človek – zvlášť muž – dá najavo svoje city a emócie, je slaboch a labilný vo svojich citoch, jednoducho „baba“. Dnešné čítanie nám podáva Jóbov žalospev. On – významný muž, iste vážený vo svojom okolí, teraz sedí v popole a preklína deň svojho narodenia. Celkom iste so slzami v očiach a nesmiernym utrpením, zračiacim sa na jeho tvári. Hovorí, že lepšie je nenarodiť sa, ako takto trpieť, vydaný napospas zhubnej chorobe a možno aj na posmech iným. Táto Jóbova pieseň, či lamentácia však má svoj význam: pomáha mu zbaviť sa napätia vo svojom vnútri. Ani my sa nehanbime vyžalovať Bohu, hoci aj emotívne, zo svojich ťažkostí! Jób, ktorý sa dokázal vo viere pevným, to urobil. Aj nám to pomôže, ak sa vyžalujeme, „vysypeme“ zo seba svoj žiaľ, či smútok. To nie je hanba ani nejaký veľký problém. „Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni – zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu!“ (Ž 4,2)