Slovak Czech English German Polish

Sobota, 20. októbra 2007

Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia. Po dlhom mlčaní sa Elífaz – jeden z troch Jóbových priateľov osmelil prehovoriť a osloviť Jóba. Prehovoril – a nepriamo zaútočil: „Jób, ty si musel zhrešiť.“ Nie je možné, aby takéto utrpenie nebolo Božím trestom za popáchané zlo. Prísna logika v duchu zákona „oko za oko“ mu dáva za pravdu. Veď „tí, čo neprávosť orali a rozsievali biedu, museli ju aj žať“ (v. 8.). Elífaz akoby nasilu hľadal Jóbovo pochybenie, snáď aj preto, aby si sám zodpovedal otázku, prečo toto hrozné súženie postihlo práve Jóba. Je jasné, že všetci sme hriešni, takže je logické, že za svoje hriechy aj trpíme. Nie je to nič iné, iba prísny systém Božej spravodlivosti. Často však vnímame aj to, že Boh má aj iné dôvody na to, aby nás skúšal. Nie každé utrpenie je apriori následkom vykonaného hriechu. Brat, sestra, ak upadneš do utrpenia, polož si ako prvú otázku: aký zmysel má to, že trpím (či už telesne, či duchovne alebo duševne)? A aj keď nenájdeš na to uspokojivú odpoveď, nikdy nezabúdaj, že Boh vie, čo robí a v príhodný čas ti dá poznať, že čas skúšok slúžil nakoniec na tvoje dobro. A ak trpí náš blížny, nepriťažujme mu tým, že ho zasypeme priamymi i nepriamymi (ako to robil Elífaz) obvineniami a hľadaním hriechov a vysvetľovaním za každú cenu!