Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 22. októbra 2007

Takže ste boli ako hlaveň vytrhnutá z ohňa. No ku mne ste sa nevrátili – znie výrok Hospodinov. Elífazove slová vo 17. a 18. verši nám ukazujú, že na utrpenie mal pohľad, ktorý je dnes takmer neznámy – že nám totiž utrpenie môže pomôcť v duchovnom raste. Je dobré si na tieto slová spomenúť, keď prežívame ťažkosti a straty. Jób nechápal, prečo musí trpieť. Dôveroval však Pánu Bohu a jeho viera v utrpení rástla. Pozor však na verše 19. až 26.! To, čo tu Elífaz hovorí, nie je celkom pravda. Neplatí to, že Pán Boh od nás odníme všetky ťažkosti, keď Ho budeme úplne poslúchať. Viera v Boha nie je vždy odmenená prosperitou a pohodlím v tomto živote. Takáto zákonitosť neplatí. Cesta viery je úzka! Neraz je to cesta proti prúdu, či proti vetru. Proti nepravde, neprávosti, neláske. Pán Boh sa o nás stará, chráni nás, pomáha nám a vedie nás – ak sa Mu poddávame. Môžeme sa týmto spôsobom vyhnúť všelijakým bolestivým pádom a ťažkostiam. I keď nie všetkým, lebo cesta viery do života je úzka. Na veriaceho človeka prichádza všelijaké utrpenie. Niekedy je dôsledkom hriechu okolo nás. Inokedy je to skúška a škola ako v prípade Jóba. V ťažkých chvíľach života nepodľahnime zúfalstvu! Pamätajme, že je Boh s nami aj v utrpení! Sme v rukách milujúceho nebeského Otca, ktorý kvôli nám aj vlastného Syna vystavil veľkému utrpeniu!