Slovak Czech English German Polish

Utorok, 23. októbra 2007

Nech nie som zahanbený, lebo v Teba dúfam. Prečítané slová sú Jóbovou odpoveďou na rady jeho priateľa, Elífaza. Ten mu, síce, dával rady, necítil však dostatočne s Jóbom. Jeho kritika nevychádzala zo skutočnosti, ale len z jeho vlastných skúseností. Pritom nebol schopný odpovedať na základnú Jóbovu otázku: „Prečo musím tak trpieť?“ Hoci Jób nechápal, prečo prechádza takým hlbokým utrpením, bol rozhodnutý zachovať si voči Pánu Bohu dôveru. Veril, že časom nájde odpoveď. Vo svojom trápení bol však taký zmätený, že v niektorých chvíľach si prial radšej zomrieť. Pán Boh však nesplnil túto Jóbovu žiadosť. Mal pre neho lepšie východisko. Možno vieme pochopiť zmätok v Jóbovej duši. Totiž tak, ako on, aj my máme niekedy sklon vzdať sa v ťažkých chvíľach. Sme naklonení myšlienke urobiť niečo, čo síce nepovažujeme za najsprávnejšie, ale dúfame, že nám to pomôže uniknúť pred bolesťou a s trápením chceme skoncovať. Ľahko je nám dôverovať Bohu v dobrých časoch. Veriť Mu v utrpení je však pre nás skúškou viery. Je to ťažké. Buďme si však istí, že On je stále s nami a má situáciu pod kontrolou! On má moc vyslobodiť nás v tom najsprávnejšom okamihu. Pamätajme na Pána Ježiša Krista, ktorý z lásky k nám pretrpel aj hrôzy rímskeho bičovania a popravy na kríži! On nás zachránil pred večným trápením v pekle.