Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 25. októbra 2007

Elízeus povedal: Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi. Jóbov priateľ Bildad prehovoril v predchádzajúcej 8. kapitole. Nepovedal však nič nové. Nič také, čo by Jób nevedel. Jób si bol vedomý toho, že zlí ľudia nakoniec zahynú. Lenže práve týmto bol vo svojom utrpení ešte viac popletený. Prečo práve jeho postihlo také ťažké utrpenie? Nech sa skúmal akokoľvek, nenachádzal vo svojom živote žiaden vedomý hriech, za ktorý by si zaslúžil trest. Cítil to ako krivdu zo strany Pána Boha. Najradšej by sa s Bohom súdil. Ktože by však mohol viesť súdny spor s Bohom? – Hneď nato si uvedomil, že by tým nič nedosiahol, že hádka s Bohom je zbytočná. Bol zúfalý a zmätený. Ako sa jeho utrpenie predlžovalo, bol stále netrpezlivejší. Rozprával aj také veci, ktoré neskôr oľutoval. Začínal byť presvedčený, že napriek jeho dobrému životu ho je Pán Boh rozhodnutý úplne zničiť. (v. 21. – 22.) Pri tom všetkom však zostal verný Pánu Bohu, nezanevrel na Neho. Ťažko je nám pochopiť tieto veci, kým sme čosi podobného nezažili na vlastnej koži. Buďme preto citliví pri kontakte s človekom v utrpení! Máme niekoho takého vo svojej blízkosti? A čo sa týka nás samotných: Budujme pevné základy v Bohu, kým je dobrý čas, aby sme zostali vždy verní, neprepadli zúfalstvu a nezahynuli naveky v odlúčení od dobrého Pána Boha! Pán Ježiš je nám príkladom trpezlivosti v utrpení aj milosrdenstva voči trpiacim. Stotožnime sa so svojim Pánom aj v tomto!