Slovak Czech English German Polish

Sobota, 27. októbra 2007

On poslal vykúpenie svojmu ľudu, naveky svoju zmluvu stanovil. Jóbove slová sú ironickou odpoveďou na Cófarove obvinenia z 11. kapitoly: „To je úžasné, veď vy tu zastupujete všetko ľudské poznanie a spolu s vami vymrie aj múdrosť.“ Potom nahnevaný povedal, že mu jeho priatelia nemusia vysvetľovať, aký je Boh. Nepovedali nič také, čo by nevedel. Odhalil ich falošný názor, že za utrpením človeka sa nutne musí skrývať nejaký hriech. Poukázal na to, že neraz je pravdou pravý opak – bezbožníci sa majú dobre a spravodliví trpia. Pri čítaní týchto slov si iste pomyslíme: „Veď to iste platí aj v našej dobe. Ľudia, ktorí žijú v hriechu, si bezstarostne užívajú a úprimní kresťania často znášajú utrpenie.“ Nebuďme z toho smutní! Všetko je to dočasu. Pán má však pre každého pripravený večný údel. Kto Pána Ježiša Krista verne nasledoval v tomto živote, ten iste raz príjme z Jeho milosti aj večné spasenie a konkrétnu odmenu za dobré skutky. – V 14. kapitole Jób narieka, že život je krátky a plný utrpenia. Záplava choroby, osamelosti, sklamania a smrti jeho blízkych ho vedie až k výroku, že život je nespravodlivý. A predsa v závere tuší, že smrť a prebývanie v podsvetí nebude definitívny koniec. Predvída, že nastane deň prebudenia, vzkriesenia. Boh to spôsobí. A my dnes už vieme, že sa nemýlil. Pán Ježiš nám to potvrdil svojím slávnym vzkriesením. Ako Pán Ježiš vstal z mŕtvych a viac neumiera, tak budeme vzkriesení aj my. Len nestraťme vieru v Krista! On je Vzkriesenie i Život.