Slovak Czech English German Polish

Utorok, 30. októbra 2007

Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Jób správne rozumel, že živá viera prináša ovocie. Viera je nevyhnutne činná skrze lásku. Ináč to nie je viera, ale jej napodobenina. Problém bol v tom, že on si o sebe ešte stále veľa myslel. Ani doterajšie utrpenie ho nezlomilo. Neplatili ani slová priateľov. Jeho oči sa ešte stále pozerajú nesprávnou optikou. Neustále opakuje svoje: som slušný človek, nikto nenájde na mne chyby. Všetka česť! Z ľudského pohľadu mal pravdu. Jób bol – na rozdiel od nás – naozaj výnimočne spravodlivý človek. Predsa však ešte musí prejsť dlhú cestu, kým sa mu otvoria oči. Nestačí rozhovor s ľuďmi, nestačia ľudské meradlá spravodlivosti. Platí jedine Božia spravodlivosť. Až keď sa Jób dostal do rozhovoru s Bohom, až keď si vypočul Jeho dôvody, až potom hovoril ináč: „Ajhľa, som primalý, čo Ti ja môžem odpovedať?“ (40,4-5); „Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme“ (42,2-6). Až keď jeho oko uvidelo, ako je to medzi človekom a Bohom, až vtedy zmĺkol a začal sa kajať. Spoznal, že človek je príliš vzdialený od skutočnej spravodlivosti a lásky. Preto reformácia kládla taký dôraz na Pavlove slová: „Ale z milosti Božej som, čo som...“ (1K 15,10). „Ovocie prinášam iba preto, že som bol vštepený do vinného kmeňa Pána Ježiša Krista“ (J 15). Jedine milosťou! Bohu vďaka!