Slovak Czech English German Polish

Piatok, 02. novembra 2007

Ó, Hospodine, pomáhaj! Ó Hospodine, popraj zdaru! Staroveký človek pristupoval k Bohu tak, ako obvinený predstupuje pred sudcu. Pre moderného človeka sa úlohy obrátili. On akoby bol sudcom a Boh je na lavici obžalovaných. Je dosť zhovievavým sudcom; ak Boh môže rozumne zdôvodniť, že je Bohom, ktorý dovoľuje vojny, chudobu a choroby, človek je pripravený počúvať Jeho zdôvodnenia. Súd sa dokonca môže skončiť aj tým, že Boh je zbavený viny. Dôležité je však to, že človek je na sudcovskej stolici a Boh na lavici obžalovaných. (Podľa C. S. Lewisa: Boh na lavici obžalovaných, 1948). Zdá sa, že oproti Jóbovej dobe sa toho veľa nezmenilo. Nielen moderný, ale aj staroveký človek sa Boha pokúšal obviňovať a hádať sa s Ním. Ak počúvame pozorne svoje vlastné srdce, aj tam môžeme neraz začuť tie isté výhrady a výčitky voči Bohu: „Prečo ja?“ „Prečo mňa?“ „Starý Adam“ v nás sa stále rovnako búri proti svojmu Stvoriteľovi. Boh však dal človeku jasné vyjadrenie na Golgote, v Ježišovi Kristovi. Odpoveď, ktorá sa menuje „láska“. A teraz čaká na našu odpoveď. Skúsme dnes odpovedať s Tomášom: „Pán môj a Boh môj!“ (J 20,28)