Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 05. novembra 2007

Mudrci... opovrhli slovom Hospodinovým, na čo im bude ich múdrosť? Príbeh zbožného muža, Jóba, sa touto 42. kapitolou uzatvára. Sledovali sme jeho zápas, všímali si zranenú dušu, poníženosť, vernosť Hospodinovi, ale aj zranenú hrdosť, pokorenú pýchu, otázky, ktoré v tomto všetkom kládol Bohu, aj otázky, ktoré mu napokon položil sám Pán Boh a na ktoré Jób nevedel odpovedať. Preto teraz pokorne vyznáva: „Budem hovoriť, budem sa pýtať a Ty ma pouč!“ Toto je to, čo máme v ťažkostiach a problémoch robiť aj my. Hovoriť o nich so Všemohúcim. Pýtať sa a prosiť o radu, pomoc. Uznať, že Boh môže všetko. Kým Jób len z chýru počul o Hospodinovi, hovoril o tom, čomu nerozumel, vyjadroval sa k veciam, ktoré mu boli divné a neznáme, hovoril nerozumne. Keď sa však s Ním stretol, keď Ho spoznal, v pokore sa pred Ním skláňa, lebo sa presvedčil o Jeho dobrote, láske a spravodlivosti. Aj my prosme o milosť poznať takto Pána Boha, presvedčiť sa o Jeho vlastnostiach!