Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 12. novembra 2007

Vskutku, s radosťou vyjdete a v pokoji vás povedú. Radi dlho čakáte u lekára? Alebo by ste boli radšej, keby bol lekár alebo sestrička vašimi príbuznými? Potešilo by vás to? Boli by ste radi, keby ste nemuseli čakať, ale mohli by ste ísť hneď do vnútra? Zrejme áno. Človek je rád, keď má dobrú známosť. Poteší sa, keď má protekciu. Skúsme sa však nato pozrieť z opačného uhlu pohľadu. Takisto čakáte v čakárni u lekára, ale lekár nie je váš známy, ani príbuzný a dokonca aj zdravotná sestra je cudzia osoba. Cudzia len pre vás. Aj ona a aj pán doktor má veľa svojich známych, ktorých berie stále pomimo určeného poradia. A vy čakáte. Ešte vás to teší? Už asi nie. To je vrchol, nehoráznosť! Toto už nemáme veľmi radi. Predsa to však často robíme aj my sami, a dokonca v cirkvi. Niekto sa nám totiž páči a iný nie. A tak niektorým slúžime a inými opovrhujeme. Priateľov si, síce, môžeme vybrať, ale bratov a sestry nie. Brat alebo sestra sú nám daní a my ich musíme milovať ako seba samých. A v cirkvi platí, že všetci máme jedného Otca, a tak sme si navzájom bratmi a sestrami.