Slovak Czech English German Polish

Piatok, 16. novembra 2007

Čo sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali. Nezatajíme ich pred synmi. Jakub tu píše o bojoch a zrážkach. Nie sú to vojny v doslovnom, ale v prenesenom a obraznom zmysle slova. Znovu prichádza k cirkevnému zboru s výčitkou. Pozná ich, vie ako sa správajú a vie, že ich život, konanie a skutky vôbec nie sú v súlade s ich vyznaním a vierou. A preto im vyčíta ich sebectvo. Ako to vyzerá vo vašom cirkevnom zbore? Ako v ňom vyzeráš ty? Nie si aj ty veľmi sebecký? A po tejto vážnej výčitke a kritike prechádza Jakub k príčine. Spoznal, našiel, objavil dôvod ich sebectva. Preto sa k sebe navzájom takto správajú, lebo sa priatelia so svetom. Priateľstvo so svetom je však nepriateľstvom voči Bohu. Svet a Boh sú totiž v protiklade. Svet a Boh sú v rozpore. Sú na opačných póloch. Ak kráčame k Bohu, tak svet máme za chrbtom, a tým sa mu aj vzďaľujeme. A ak kráčame opačným smerom, tak sa vzďaľujeme Bohu. A v tom spočíval základný problém, ktorý sa potom preniesol do ich vzájomných vzťahov. A preto ich Jakub vyzýva k tomu, aby hľadali Božiu blízkosť. Táto výzva však rovnako platí aj pre nás.