Slovak Czech English German Polish

Sobota, 17. novembra 2007

Ďakujem Ti, že si ma vyslyšal a bol si mojou záchranou. Týmito slovami začínajú o svojich plánoch rozprávať najmä starí ľudia. Aj keď je to u mnohých takmer automatická fráza, ukazuje nám, aký by sme mali mať postoj pri našom plánovaní. Už v samotnej povahe človeka je myslieť na budúcnosť a niečo plánovať. Na tom by nebolo nič zlé. Horšie však je, že naše plány bývajú príliš sebavedomé a nepočítame v nich s Bohom. Nepýtame sa Boha na Jeho vôľu a náš horizont je veľmi obmedzený. Zarobím si peniaze, zabezpečím si bývanie, auto a budem si spokojne žiť – to sú najčastejšie ľudské plány. Pán Boh však niekedy ruší také plány, nie preto, že by sa Mu páčilo robiť ľuďom zle, ale preto, aby nás priviedol k niečomu vyššiemu. Často máme príliš sebavedomé plány aj v cirkvi. Niekedy sa mi zdá, že si urobíme svoj vlastný projekt a potom prosíme o Božie požehnanie. Skutočne sebavedomý a schopný človek však pamätá aj na Toho, ktorý mu tieto schopnosti dal. Je si vedomý obrovskej hodnoty, ktorú mu Boh dal, a práve preto je pokorný. A tak pri Jeho plánoch nechýbajú slová: „Ak Boh bude chcieť, urobíme.“