Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 25. novembra 2007

Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme. Do stredu svojej zvesti o konci sveta postavil Pán Ježiš túto nevšednú výzvu. Apoštol Peter k tomu pridáva trochu jemnejšie slová, že kresťan môže „túžobne očakávať“ príchod Božieho dňa (2 Pt 3,12). Tieto slová sú povzbudením putujúcemu Božiemu ľudu, pretože ideme cestou, na ktorej máme mnoho krásnych i zložitých úloh, ale ktorá je aj plná prekážok. Jej koniec, síce, nepoznáme, nie je však zahalený úplnou neistotou. Nevieme, síce, kedy nastane, ale to najdôležitejšie, totiž ako sa skončí, to nám poodhalil Pán Ježiš. Preto bdieť sa oplatí. Aj z toho dôvodu, že bdelosť má jeden veľmi zvláštny a hodnotný rozmer: Je to trpezlivosť (J 5,7-11). Ako ľudia sme často netrpezliví, nestáli. Pominuteľné považujeme za dostačujúce. Hrozí nám – aj celej cirkvi – nebezpečenstvo, že pre záujem o veci časné a pozemské, zabudneme na večné. Viera – hoci chápaná ako určité a stále riziko – má spolu s trpezlivosťou jednu veľkú výhodu. Môže spokojne čakať. Sme presvedčení, že posledný deň vyrieši všetky neznáme. Znamenia času nám môžu poodhaliť zatiaľ mnoho skrytých právd, okrem iného aj to, ako vierou poznáme v ukrižovanom Kristovi nášho vzkrieseného Pána, ktorý príde súdiť živých a mŕtvych. Deň posledného súdu sa potom pre nás nestane dňom hrôzy, ale večnej radosti.