Slovak Czech English German Polish

Streda, 28. novembra 2007

Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse. Rozdávať možno len z toho, čo sme prijali, čo nám bolo dané. Koľkokrát sa dokázalo, že ten, ktorý nám dáva oveľa viac než prosíme, alebo čomu rozumieme, je Pán. Nestačí však iba od Neho prijímať; musíme s tým vedieť aj správne „hospodáriť“. Sme zodpovední za zverené dary; činorodou prácou ich musíme premeniť na drobné, slúžiť nimi, rozdávať ich. Je to často konanie plné obetí. Ak zakopem zverený dar, nie som dobrý služobník svojho Pána. Som neužitočný sluha, a preto zaznie nado mnou výrok Pána Ježiša: „...vezmite mu ten talent...“ (v. 28). Je to falošná zbožnosť, ak viera a s ňou spojené široké spektrum darov, slúžia len mne samému. Cítime sa dobre v súkromí svojej viery, ale Pán od nás žiada, aby sme vyšli do „sveta“. Zdarma ste prijali, zdarma dávajte! Ak berieme Božiu milosť vážne, potom musíme brať vážne aj dary, ktoré nám dal a nimi slúžiť tak, aby nad nami raz zaznelo Pánovo Slovo: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím: vojdi v radosť svojho Pána.“ (v. 23). Vtedy, keď dávam, vtedy aj mám. Tu sa uplatňuje Božie pravidlo: „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané“ (L 6,38). Tak slúž prijatým darom viery a milosti, kým máš čas!