Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 09. decembra 2007

Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa čaká náuka, veď je poslom Hospodina mocností. Filadelfský cirkevný zbor bol malý a vtedajšia spoločnosť mu neprikladala veľký význam. Bol však verný a Hospodin mal z neho radosť. Ak si pripadáme bezvýznamní, je potrebné si uvedomiť, že Bohu viac záleží na vernosti než na úspechoch vo svete. U Neho je podstatné predovšetkým to, akí sme. V tejto súvislosti mi napadá jedna dojímavá udalosť, ktorá sa odohrala na letisku v Ríme. Istý cestujúci odletel linkou č. 411 a svojho psa, pekného vlčiaka, zabudol na letisku. Zaujímavé bolo, že kedykoľvek pristálo lietadlo letu č. 411, pes sa rozbehol k lietadlu a pozorne si prezeral všetkých, čo vystúpili z lietadla. Pes nechcel nič jesť, nespal a nedal sa z letiska odohnať. Po týždni tam vyčerpaný skonal. Jeden kňaz, psychológ, v novinách poznamenal: „Ako by svet vyzeral, keby si svojho Stvoriteľa vážil tak verne, ako si ten pes vážil svojho pozemského pána?“... Každý kresťan a každý cirkevný zbor by si mal položiť otázku: „Som verný Bohu v dobrom i v zlom? A či iba vtedy, keď mi to vyhovuje? Dokážem Mu ďakovať aj v období bolesti, skúšok a v čase, keď sa mi nedarí?“ Je ľahké chváliť Boha, keď život ide ako „po masle“. Vzácnejšie je však ukázať Mu svoju oddanosť pod tlakom okolností. Preto Hospodin občas preveruje našu vernosť voči Nemu tým, že nás postaví do zložitých situácií, v ktorých sa najlepšie odhalí náš charakter. Ako teda v životných skúškach obstáť? Tak, že sa budeme držať toho, čo máme: „Božích zasľúbení“.