Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 10. decembra 2007

V krajine spôsobím pokoj, a keď si ľahnete, nik vás nevyruší. Čo sa nepočulo, ani nevidelo, čo sa zdalo nemožným, to spôsobil Boh na záchranu svojho ľudu. Ani more, ani dravé vody, ani silní nepriatelia nemohli byť prekážkou. Nikto a nič nebude môcť Hospodinovi zabrániť v tom, aby boli židia prepustení z Babylonu. Udalosti sa však nebudú opakovať rovnakým spôsobom. Boh totiž tvorí vždy niečo nové. Ľud má zabudnúť na všetko, čo bolo, zvlášť na trpké roky zajatia. Tie sú už minulosťou. Izrael má od tejto chvíle žiť v tom, čo sa ešte len udeje, má sa pozerať dopredu. Po návrate do zasľúbenej krajiny sa už nemusí obávať nedostatku vody či nástrah púšte, pretože bude pod mimoriadnou Božou starostlivosťou a ochranou. Hospodin nebude Izraelcom pripomínať staré hriechy a zotrie všetky priestupky. Kvôli svojej veľkej a pre nás ľudí nepochopiteľnej milosti dá svojmu ľudu odpustenie. Je skutočne úžasné si uvedomiť, aká nekonečná je milosť Božia voči nám, hriešnym ľuďom! Sami zo seba nemáme Bohu čo ponúknuť za svoju záchranu pred večnou smrťou a On sa nad nami napriek tomu zmilováva. Nevyhadzuje nám donekonečna pred oči naše omyly, poblúdenia a prešľapy. Je plný milosrdenstva, ľútosti a trpezlivosti. Otvára pred nami vždy novú cestu, dáva nové príležitosti. Práve takí by sme vo vzťahu k iným mali byť aj my: súcitní, ochotní kedykoľvek odpustiť a nepripomínať staré krivdy. Predovšetkým pri urovnávaní rôznych konfliktov si treba uvedomiť, že pri zmierení máme zabúdať na to, čo bolo a pamätať na to, ako by to malo byť podľa Božej vôle.