Slovak Czech English German Polish

Streda, 12. decembra 2007

Bol som s tebou všade, kadiaľ si chodil. Nie modly, ale Hospodin ako jediný rozhoduje o údele sveta a ľudí žijúcich v ňom. On je prvý i posledný, okrem Neho nieto Boha. Na tejto zemi nie je nič iné božské: ani panovník, ani kultúra, ani šport, ani nijaké dielo ľudských rúk. Toto vyznanie nás oslobodzuje spod závislosti od pohanských modiel či osudu. Prorok Izaiáš považuje úsilie výrobcov modiel za zbytočné a prázdne. Ironicky sa vyjadruje o ich práci a naznačuje, že modloslužba je prejavom ľudskej biedy, voľnomyšlienkárstva a márnosti. Božstvá modlárov nemajú inú kvalitu, než akú im môže dať úbohý smrteľník. Sú to obyčajné ničotnosti a ich uctievanie je neužitočná a neúčelná drina. Veď napokon, aké je to absurdné, keď si niekto vytvorí boha z toho istého dreva, ktoré používa na kúrenie. Aké je to smiešne, keď sa niekto klania drevenému stĺpu či kamennej soche. V skutočnosti sa však modlou môže stať čokoľvek, čomu pripisujeme veľkú hodnotu a význam. Pri pohľade na súčasnú spoločnosť zistíme, že bohmi modernej doby sú peniaze, sláva, moc a fyzická krása, ale aj rôzne kulty, prírodné javy, horoskopy... Pokiaľ sme v zajatí týchto božstiev, pokiaľ sa im klaniame a oddane im slúžime, klameme seba samých a pripravujeme sa o šťastnú budúcnosť. Títo „bohovia“ náš duchovný život totiž neobohatia, ale ho skôr zničia. Urobia z nás chladných sebcov, umelé bábky, krvilačných dravcov či nafúkaných pávov. Pretože, komu slúžime, na toho sa aj podobáme.