Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 16. decembra 2007

Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Kto si? Podľa čoho ŤA poznajú tvoji najbližší, tvoji priatelia, kolegovia? Čo ti robí dobré meno? Čo na TEBE vidia? Nepoznajú tvoje dobré úmysly, ale vidia tvoje postoje. Nepoznajú tvoje myšlienky, ale počujú tvoje slová. Nepoznajú tvoje vnútorné zranenia, ale cítia tvoju agresivitu, keď sa brániš skôr, ako ťa ktosi naozaj napadne. Máš meno, žiješ, ale si mŕtvy. Máš pocit, že si robíš meno, ale v skutočnosti iba snívaš pekný sen plný ilúzií o sebe samom. Pestuješ si predstavy o tom, čím by si chcel byť, živíš svoje nádeje, ako dobre si na koho zapôsobil – a nevnímaš, kým naozaj si, aké prostredie vytváraš, čo produkuješ. Prebuď sa! Nesnívaj! Pozri sa na seba triezvym pohľadom! Spomeň si na Toho, kto ti dáva život! Ideály nie sú zlé – len ty si mimo, ak si myslíš, že to pekné, čisté a hodnotné príde do tohto sveta JEDINE vďaka tebe. Kajaj sa, ak si pletieš Božiu moc s ľudskou! Dnes je nedeľa – dobrá príležitosť rozhliadnuť sa, kde sú tí ozajstní Boží ľudia, ktorí bdejú. Takých treba hľadať! Oni nevsádzajú na reklamu. Nevystavujú sa na obdiv. To, čo vedia, prijali, znamenajú, dávajú ďalej úplne prirodzene v službe bez pýchy a pretvárky. „On – Kristus, musí rásť a ja sa musím umenšovať“ – tak to kedysi povedal prorok na púšti. Keby sa podobných hlasov v prospech iných na púšti nezáujmu tohto sveta ozvalo viac, bolo by to medzi nami aj vidieť. A kresťania by získali morálne právo nosiť meno Toho, ktorého vyznávajú. Dnes sa modlíme za našu diakóniu, za ľudí, ktorí bdejú pri slabých, starých, chorých, opustených. Prosme, ale aj ďakujme za tých, ktorí dnes potrebujú nás! Nie je vylúčené, že zajtra budeme potrebovať my ich.