Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 20. decembra 2007

Hospodin: Vykúpil moju dušu od cesty do jamy a môj život môže vidieť svetlo. Ledva si dieťa dokáže uvedomiť seba samé, už mu záleží na samostatnosti. Siaha po lyžičke, po topánočkách, oblečení. Nevadí mu, že dve tretiny polievky sa do pusy vôbec nedostanú, ani to, že sa do topánok vsunie spravidla presne naopak. Táto „daň“ nestojí za reč. Na všetko, čo dieťa začína mať „pod kontrolou“, je jednoducho hrdé. Ak sa darí postaviť hrad, ak zažiari vianočný stromček, otvárajú sa pred novým človiečikom neuveriteľné bohatstvá. A ono žasne. Najväčšou biedou je to, že tieto prekvapenia, odhalenia a nadšenie trvajú tak krátko! Ak sa stavby napriek námahe a investíciám zrútia, ak namiesto prekvapení dochádza k sklamaniam, k pustošeniu a k likvidácii, človek klopí zrak a vzdáva sa nádeje. Aký to má zmysel? Má to nejaký zmysel? Ak hrdinovi odnímajú to, čo uchvátil, ak uniknú zajatci mocnára, zdá sa, že je všetko postavené na hlavu. A ty stojíš – a už nič nevieš, nevidíš a ...nechápeš. Vtedy sa ozýva Hospodin ako TVOJ Vysloboditeľ, ako TVOJ Vykupiteľ, ako Sila. Prichádza s novými nápadmi, novým myslením. Daruj nám, Bože, mladých ľudí, ktorí odmietnu rešpektovať iba to, čo je, ale budú hľadať Tvoj nový svet, Tvoju slobodu, Tvoju silu! Podpor ich, aby sa nenechali presvedčiť, že ruiny, pustatina a trosky sú ľudským údelom! Povzbuď ich, aby našli cestu a spôsob, ako pozdvihnúť zrak k Tebe a k prijatiu toho, čo si za nás už dávno dosiahol na kríži!