Slovak Czech English German Polish

Sobota, 22. decembra 2007

Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš ma a skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe. Prorok dáva na známosť: „Pozri sa, odkiaľ si vyšiel a hľaď, kam kráčaš! Boh plní svoje sľuby.“ Spomeň si na časy, keď si bol celkom na dne a Hospodin Ti poslal svojho človeka, všimol si Ťa. To, čo sa už dávno Abrahámovi a Sáre zdalo byť v ich prázdnote smiešne nereálne, dotiahol Pán Boh do konca. V tomto svojom rozhodnutí – dávať život, pomáhať, kriesiť a stavať uprostred ruín – stále pokračuje. Napriek všetkým kolísaniam, pochybnostiam a potupám ľudí, Pán Boh na tých svojich nedá dopustiť. Pripravuje dobrý koniec. Od tohto rozhodnutia Ho nič neodradí. Počúvaj všetko, čo Ti Boh hovorí – od začiatku do konca! Všimni si minulosť, vnímaj prítomnosť a spolu s Ním očakávaj novú budúcnosť! V čase čakania – adventu – na lepšie časy, na uzdravenie, odpustenie, či novú silu sa vždy osvedčilo, ak sa človek pozrel, odkiaľ vyšiel, čím už prešiel, čo už vyriešil. Niekedy stačí, aby sme vedeli, že sa máme kam vrátiť. To, že máme domov – na zemi i v nebi – nám dáva odvahu robiť rozhodnutia. Asi nebudú všetky dobré. S tým Pán Boh počíta a do úvahy to berie aj väčšina pozemských rodičov. Ďakuj za to, že máš domov! Tam nájdeš vnímavé ucho a láskavé prijatie aj vtedy, keď si to „u tých cudzích“ nemôžeš zaslúžiť, ani na to nárokovať. Modlime sa za Spoločenstvo evanjelických žien – za ich lásku, trpezlivosť, vieru a nádej, ktorú napriek mnohým prekážkam vkladajú do svojich rodín – za manželov, deti i rodičov. Mať domov, mať kam patriť, je v živote to najdôležitejšie. Sú aj ženy, ktoré si rodinu nezaložili. Preto nemusia byť diskriminované. Svoju rodinu nachádzajú v širších okruhoch, v obetavej službe cirkevnému zboru, v oddanosti svojmu povolaniu. Všetky, ktoré sa ani vo svojej osamelosti neľutujú, ale hľadajú, koho by mohli urobiť šťastnejším, si zaslúžia pozornosť.