Slovak Czech English German Polish

Sobota, 29. decembra 2007

Lebo z Neho sa teší naše srdce, veď v Jeho sväté meno dúfame. Láska, ktorá nepozná hranice – tak by sme mohli pomenovať Božiu lásku vyjadrenú v prečítanom texte. A jedine táto láska je nádejou pre cirkev dnešných dní, aj pre tú našu, evanjelickú. Boli sme a občas sme priamo zdesení tým, čo sa v cirkvi deje, ako to s ňou vyzerá, koľko ľudí chodí a koľko nechodí do kostola, koľkí svätia deň sviatočný, koľkí berú vážne Boží zákon a Božiu lásku. Kde je mládež, deti, ale aj starci? Zdá sa nám, že je to s nami dosť zlé, že ideme akoby z kopca. Kto to zastaví, kto to zmení? Jedine Božia láska, jedine náš Boh. Prečo? Lebo nás miluje! On sám to vyznáva, On sám sa priznáva k nám, napriek našej nehodnosti. (v. 4). Áno, spoznávame to: na malú chvíľu nás opustil, nechal nás samých, nechal nás ísť po vlastných cestách v našich zboroch, rodinách... Výsledok bol žalostný! Teraz však hovorí: neboj sa, nevyjdeš na hanbu. Smieme očakávať na Neho, dokonca aj keby sa pahorky klátili. Vďaka nášmu Pánovi aj za prežitý rok a za všetko, čo sa udialo! Nech to všetko poslúži k spáse, k prebudeniu!