Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 30. decembra 2007

Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. To je pozvanie dnešného textu. V ňom sa predstavuje viacero dôvodov, ktoré nám chcú ukázať opodstatnenosť radosti a plesania, nielen na nebi, ale aj na zemi. Tým prvým dôvodom je Božie potešenie. Slová potešenia sú pre nás v našom živote veľmi potrebné. Stretávame sa s mnohými udalosťami a situáciami, ktoré v nás vzbudzujú smútok. V takých chvíľach prináša Božie potešenie nový pohľad na našu situáciu. Božie Slovo nám jasne ukazuje, že Boh nás za žiadnych okolností neopúšťa. Niekedy počujeme slová – Boh na mňa už dávno zabudol. Takto svoju situáciu videli aj Izraelci – keď hovorili, že Hospodin ich opustil a Pán na nich zabudol. Slová proroka Izaiáša svedčia jasne – Boh na svojich nezabúda. On nás má vo svojich rukách. Má nás pred očami. Tým druhým dôvodom k radosti a oslave je Božie zmilovanie. Boh sa zmiloval nad svojimi biednymi. V týchto slovách spoznávame dve pravdy: pravdu o Bohu a Jeho zmilovaní a pravdu o sebe. Pred Pánom Bohom sme vo svojej podstate biedni. Nám však Božia zvesť o zmilovaní zaznieva jasne – pre nás celkom konkrétnou formou. Boh poslal svojho Syna. To je Božie zmilovanie pre nás. Jedine vďaka Božiemu potešeniu a Jeho zmilovaniu sa pred nami otvára nová perspektíva radosti pre našu budúcnosť.