Slovak Czech English German Polish

Utorok, 15. januára 2008

Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Raz som čítala príbeh o prostitútke, ktorá vyhľadala centrum pre ľudí v núdzi. Keď sa jej spýtali, či už skúsila vyhľadať pomoc v cirkvi, iba sa začudovala: „V cirkvi? A čo by som tam robila? Už teraz sa cítim nanič a s nimi by som na tom bola oveľa horšie.“ Prečo? Lebo málo vyznávame s apoštolom Pavlom: „Ja som prvý medzi hriešnikmi.“ Príliš veľa hovoríme o hriechu vo všeobecnosti a príliš málo o svojich konkrétnych hriechoch – minulých i tých súčasných. Bojíme sa toho, aby nás druhí neodsúdili, a tak sa radšej zbožne tvárime – k dokonalosti nám chýba už iba svätožiara nad hlavou. Akoby s príchodom Krista do nášho života náhle vymizli všetky naše nedostatky. Páči sa mi postoj dozorcu jedného cirkevného zboru, ktorý otvorene priznáva, že v minulosti bol presvedčený člen komunistickej strany a navyše závislý od alkoholu. Tým, že svoje zlyhania nezakrýva, môžu ostatní vidieť, ako veľmi ho Kristus zmenil a napriek všetkému postavil do služby na svojej vinici. Verejným obnažením svojich slabostí riskujeme, že na nás budú niektorí ukazovať prstom. No na druhej strane vydávame svedectvo o tom, že Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov.