Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 17. januára 2008

Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár? Keď sa jednej z finalistiek minuloročnej súťaže krásy – nakoniec sa stala druhou vicemiss – spýtali, koľko by chcela mať detí, odpovedala, že vlastné nechce a radšej si nejaké adoptuje. Moderátorke vysvetlila aj svoje dôvody: vraj sa bojí tehotenstva a pôrodu. Ženy, ktorým sa už bábätko narodilo, nad tým musia iba krútiť hlavou. Mladá slečna sa, paradoxne, bojí najkrajších chvíľ v živote ženy! Každá žena, aj tá, ktorej tvár už zdobia vrásky, sa rozžiari radosťou, keď sa dozvie, že niekde sa narodil nový život – dar od Pána Boha. Materstvo je nám dané ako výsada a súčasne poslanie – zoznámiť dieťatko s planétou, ktorú Pán Boh stvoril. Pomôcť mu pochopiť, ako veľmi ho Stvoriteľ miluje. Preciťovať s ním každý nepokoj, bolesť i strach. Podporovať ho v tom, aby uchopilo všetky dary, ktoré od Pána Boha dostalo a vytváralo z nich divy krásy, duchaplnosti a úžasu. Modlitba rodičov: Ďakujeme Ti Bože za to, že už môžeme žiť dva životy – svoje vlastné a život svojho dieťaťa! Poveruješ nás novým poslaním – viesť ho k viere v Teba a láske k blížnym. Daj nám dostatok trpezlivosti, ak bude robiť niečo zlé, v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste, nesprávnym spôsobom! Nedovoľ nám, aby sme ho vychovávali podľa vlastných predstáv, ale podľa Tvojej vôle! Amen.