Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 17. februára 2008

Skôr ako vyschnú horské vody, zurčiace a chladné? Môj ľud veru zabudol na mňa. Veríš v existenciu niečoho len vtedy, keď to vidíš? Veríš strojom alebo nástrojom, ktoré používaš? Dôveruješ človeku - šoférovi v autobuse, trolejbuse...? Dôveruješ sám sebe? Sadáš si s istotou za volant - s istotou, že dôjdeš do cieľa? Na čo sústreďuješ svoju nádej - na človeka, na seba...? To je len niekoľko otázok, nad ktorými by sme sa mali zamýšľať a ktoré by sme si mali klásť každý deň. Skús si na ne odpovedať len tak, ľudsky, bez toho, aby si myslel na Pána Boha. Tvoje odpovede budú poznačené skúsenosťami zo života, ktorý žiješ v konkrétnej spoločnosti, či spoločenstve. Predstav si, že žiješ spokojným životom! Do tohto života ti zrazu zaznejú slová: „Zober si rodinu a tie najdôležitejšie veci, nasadnite do auta, sadni si za volant… ale ja ho budem riadiť. Zaveziem vás tam, kde budete mať úplne inú budúcnosť. Bude to nepriateľsky naladená cudzina. Urobím ťa mocným a veľkým, samozrejme, ani bohatstvo ti nebude chýbať. Tam si vybuduješ ‘dynastiu’ pre všetkých svojich potomkov!“ Uvedomil by si si, že to hovorí Niekto, koho si doteraz nebral až tak vážne? Veril si síce v Jeho existenciu, ale to bolo všetko. Nikdy si sa nezamýšľal nad tým, čo znamená pre tvoj osobný život. Bol si spokojný so svojim životom. Čo urobíš po takomto oslovení dnes?