Slovak Czech English German Polish

Streda, 20. februára 2008

Veď moja ruka založila zem, moja pravica rozvinula nebesá; zavolal som na ne, ihneď sa postavili. Pán Ježiš pozoroval ľudí pri chrámovej pokladni na nádvorí žien. Pozoroval ich Božími očami, čo znamená, že pozoroval srdce darcu, nie veľkosť daru. Učeníci mohli byť prekvapení z Jeho hodnotenia. Prečo? Lebo človek hodnotí veľkosť daru, jeho finančnú hodnotu a podľa toho sa k darcom správa. V istom cirkevnom zbore si na začiatku nového roka obyčajne vyvesili zoznam členov zboru v takom poradí, ktoré určovala výška ich darov v predchádzajúcom roku. Každý si ho mohol prečítať a nájsť aj seba... Keby takýto zoznam robil Pán Ježiš, vdova spred chrámu, pri ktorom stál, by bola ‘ďaleko za posledným miestom’. V porovnaní s inými darcami dala nepatrnú sumu. Dala však celý svoj majetok, celé svoje živobytie. Vieme, aká to bola suma? Jedna šesťdesiatštvrtina z dennej mzdy! To si nevieme ani predstaviť! A predsa do chrámovej pokladnice hodila viac peňazí, než všetci ostatní... Nie preto, že do nej vložila celý svoj majetok, ale preto, že to bolo rozhodnutie jej srdca. V tej chvíli totiž nemyslela na to, z čoho bude žiť zajtra. Dôverovala totiž Pánu Bohu, že sa o ňu postará. Ako je to s naším srdcom?