Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 25. februára 2008

Ty si jediný, Hospodine, Ty si stvoril nebesá; nebesá nebies a ich všetky voje, zem i všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty to všetko udržuješ nažive. Nezastáva nám niekedy rozum nad tým, ako dokáže človek rozmýšľať, keď sa mu niekto protiví, keď má iné plány alebo cestu? Zákonníci a farizeji mali ako prví rozoznať, čo sa vlastne vystúpením Ježiša Nazaretského okolo nich začalo diať. Že sa pred ich očami napĺňa Písmo, že prišla plnosť časov a Pán Boh splnil svoje proroctvá a zasľúbenia a poslal im Mesiáša (Lk 4,17-21). Lenže Božie konanie sa do plánov a predstáv, ktoré si o Ňom vytvorili, „nehodilo“. Oni očakávali politického vodcu a Spasiteľa v jednej osobe, a namiesto toho prišiel človek, ktorý hlásal pokoru, odpustenie, nebeské a nie svetské kráľovstvo. Namiesto toho, aby sa tešili, že Hospodin naplnil svoj sľub, začali sa báť o svoje postavenie a autoritu. Kam prichádza Pán Ježiš, tam sa totiž vždy odhaľuje pravda a zámery našich sŕdc, dobré aj zlé. Zámery popredných predstaviteľov ľudu okamžite prehliadol. A nielen to, ale ich aj verejne kritizoval a napomínal. A tak im – podľa nich – zostávalo iba jedno: „zabiť Ho“. Ako často sa dnes hlasy a výkriky nášho srdca, t.j. svedomia, riešia podobným spôsobom! Miesto, aby sme sa k týmto Božím hlasom Ducha Svätého postavili zodpovedne a s pokorou a aby sme problémy a hriechy, na ktoré nás upozorňujú, riešili a odstraňovali krížom Ježiša Krista, radšej ich umlčíme a „zabijeme“. Oberáme sa tým síce o oslobodenie od hriechu, ale na druhej strane nemusíme nič robiť a máme „pokoj“. Aspoň si to naivne myslíme. A pritom je jediné východisko k pokoju s Pánom Bohom – skrze Ježiša Krista – Jeho obeť na kríži, kde bolo za všetko zaplatené.