Slovak Czech English German Polish

Utorok, 26. februára 2008

Riekol mi Boh: Si mojím služobníkom, Izraelom, ktorým sa oslávim. V dnešnom modernom svete prevláda názor, že čím váženejší a dôstojnejší niekto je, tým luxusnejší dom, auto či iné veci by mal vlastniť. Mal by sa obliekať a správať primerane svojmu stavu, pohybovať sa v adekvátnej spoločnosti atď. Na charaktere onoho bohatého, či slávneho človeka, na spôsobe, ako k majetku či postaveniu prišiel, pritom vôbec nezáleží. Stačí, že má peniaze a obdiv druhých. Čím drahšie veci, tým lepšie. Stačí trochu sledovať dnešný bulvár a môžeme si urobiť vlastný názor (ale veľmi to nepreháňajme). Aké to však musí byť miesto, aby tam mohol Pán Boh dôstojne a so cťou bývať? Učeníci mali pripraviť hod veľkonočného baránka na mieste, ktoré im opísal Pán Ježiš. Bolo to obyčajné miesto v obyčajnom dome, akých bolo v Jeruzaleme a okolí stovky. Nebol to kráľovský palác ani domy bohatých predstaviteľov Izraela. Napriek tomu si ho Pán Boh vybral. Aké kritéria má Pán Ježiš Kristus na to, aby niekde mohol prebývať? „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou“ (Zjav 3,20). Kde je srdce človeka hladné a túži po živom Bohu, tam prichádza Pán Ježiš s ochotou a otvorenou náručou. Ak v príbytku nášho srdca nájde neporiadok – hriech, ochotne a rád ho uprace, ak to chceme a dovolíme Mu to. To je miesto, kde bude Pán Boh rád prebývať – chrám nášho srdca (1Kor 3,16). Všetko bolo zaplatené na dreve kríža, a preto máme v mene Ježiša Krista nárok na nové, čisté, nádherné srdce aj celú osobnosť. Pán Ježiš dokáže zmeniť odsúdeného, zlého človeka na Božie dieťa - nádherné a krásne.