Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. marca 2008

Od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! Človek ťažko znáša, keď ho niekto odmieta. Vníma to ako svoje zlyhanie. Kladie si otázky: ´Čo som spravil zle? Komu som ublížil a čím?´ Tieto otázky sa nám však intenzívnejšie vynárajú v mysli vtedy, keď odmietnutie sprevádzalo slovné alebo fyzické ublíženie. Pán Ježiš učí učeníkov, že útok zo strany sveta neznamená, že zlyhali. Tento útok je, naopak, často znakom pravosti učeníka. Je znamením, že pevne stojí na Ježišových pozíciách (v.18-20). Práve, ak ide všetko po našom svedectve svetu hladko, mali by sme si klásť otázku, či sme ešte vôbec Kristovými svedkami. Dôvodom nenávisti je zlé duchovné poznanie (v.21;16,2-3). To narobilo veľa zla. A nenarobili ho iba tí, ktorí sú mimo cirkvi, ale aj tí, ktorí sa považujú za členov Božieho ľudu. Veď Pán Ježiš tieto slová nehovoril len na adresu pohanov, ale aj tých, ktorí sa hlásili k Pánu Bohu. Nielen u židov vo vzťahu k ranému kresťanstvu, ale aj v histórii samotnej cirkvi nájdeme veľa takých momentov, kedy tí, ktorí nepochopili Kristovu cestu, ubližovali iným, v domnení, že tým slúžia Pánu Bohu. Aj dnes si v cirkvi musíme dávať pozor, aby sme úprimne veriacim nasledovníkom Krista neubližovali, nadávajúc im do sektárov. Súčasne totiž ubližujú aj tí, ktorí seba samých považujú za „obrátených“, ale vo svojej duchovnej pýche zavrhujú všetkých, ktorí nie sú veriaci podľa ich šablóny. Neustále sa musíme učiť konať podľa Kristovho vzoru lásky, aby sme neupadali do hriešnej nenávisti, ktorá nezostane bez hroznej odplaty (v.21-25). Odolať nenávisti sveta a pritom do nej neupadnúť, nie je jednoduché. S mocou Ducha Svätého to však zvládne každý z nás (v.26-27). On z nás urobí nebojácnych svedkov Kristovej pravdy. Učme sa odpovedať na nenávisť sveta smelosťou a láskou!